Za architektúru, ktorá slúži životu

​

Keď sa začne od vecí – tvarov, konceptov, estetiky – vzniká obdiv, porovnávanie, kritika. Vznikajú gestá.
Svet architektúry sa potom podobá výstave – nie životu.

​

Ale keď sa začne od života, všetko sa preusporiada.
Zrazu vieme, že forma má slúžiť, nie vládnuť.
Že kontext nie je obmedzením, ale pôdou, do ktorej sa sadí.
Že architektúra je predovšetkým etika – nie len estetika.

​

Z takejto pôdy vyrastá spôsob stavania.
Nazýva sa Notbau – stavanie z potreby, nie z prebytku.
Nie ako gesto, ale ako odpoveď. Skromná, zakorenená, dôsledná.
S dôverou v to, čo už tu je.

​

Jeho jazyk je čierny na bielom – elementárny:
stena, strecha, otvor, detail, svetlo, vzduch, hmota.
Každý prvok je jednoznačný, zrozumiteľný a má svoj dôvod.
Architektúra sa vracia k tomu podstatnému.
Nie aby bola menej – ale aby bola viac.